Počas 70. a 80. rokov 20. storočia s postupnou regeneráciou populácií kopytníkov v Európe a v Karpatoch nastala aj regenerácia populácie rysa. Tento pozitívny trend populácie umožnil následnú realizáciu programov reštitúcie rysa v západnej a strednej Európe v rokoch 1962 – 1992, pre ktoré poskytlo Slovensko zakladateľské zvieratá. Spolu bolo v rámci týchto programov translokovaných 172 – 177 rysov, ktoré boli vypustené v 8 Európskych krajinách: Švajčiarsku, bývalej Juhoslávie (dnešného Slovinska a Chorvátska), Talianska, Rakúska, Nemecka, Česka a Francúzska. Na Slovensku boli odchyty rysov realizované počas troch dekád viacerými odborníkmi, väčšinu zvierat (47 rysov za 33 rokov) však odchytil Štefan Zatroch. Odchyty prebiehali súbežne s legálnym lovom tohto druhu. Priemerný počet odchytených rysov predstavoval takmer 10 – 18% zo všetkých ulovených jedincov  a nemal negatívny vplyv na demografiu rysa v zdrojovej populácii. Naopak, spolupráca medzi lesníckou, poľovníckou a ochranárskou verejnosťou spoločne s manažmentom oficiálnych reštitučných programov v Slovenských Karpatoch sú považované za vynikajúci medzinárodný model pre trvalo udržateľnú medzinárodnú ochranu rysa v Európe.

Viaceré reštituované populácie rysov boli v prvotnej fáze programov prosperujúce, avšak následne sa ich pozitívny trend pozastavil a v súčasnosti je dokonca považovaný za negatívny. Dôvodom týchto problémov je najmä nízky počet vypustených zakladateľských zvierat odchytených počas krátkeho obdobia (a s tým spojenú ich pravdepodobnú príbuznosť), čo spôsobilo následné príbuzenské kríženie, ktoré je hlavnou hrozbou pre dlhodobé prežívanie reštituovaných populácií. Riešením tohto vážneho problému je opätovné spustenie programov na podporu reštituovaných populácií a ich posilnenie ďalšími jedincami zo zakladateľskej populácie v Slovenských Karpatoch. Avšak zdrojová populácia musí byť vzhľadom na smernice IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody) pri akomkoľvek zásahu monitorovaná a posudzovaná s dôrazom na početnosť jedincov a ich vývojový trend, ich genetickú diverzitu a zdravotný stav. Na základe týchto údajov je následne možné jednoznačne zhodnotiť či zdrojová populácia v lokalite odchytu zodpovedá priaznivému stavu rysa ako druhu európskeho významu a či je vhodná na odchyt jedincov bez negatívnych dôsledkov pre zdrojovú populáciu. Až následne je možné pristúpiť k realizácii samotnej reštitúcie do strednej a západnej Európy. Takýto postup je zároveň v súlade s cieľmi schválenými v Programe starostlivosti o rysa ostrovida (Lynx lynx) na Slovensku (ďalej len „program starostlivosti“) ako aj Smernicou rady č. 92/43 / EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch), a Kľúčovými aktivitami pre veľké šelmy v Európe.