© Branislav Tám

© Branislav Tám

© Barnislav Tam

Populácie rysa v Slovenských Karpatoch

Populácia rysa ostrovida je na území slovenských Karpát autochtónnou pravdepodobne od pleistocénu. Ekológia súčasných rysov sa s najväčšou pravdepodobnosťou od prehistorický dôb výrazne nezmenila a z tohto dôvodu je možné predpokladať, že rozšírenie populácie na Slovensku bolo podmienené najmä distribúciou lesných biotopov a koristi. Osteologické nálezy z odpadkových jám ľudského sídliska z doby bronzovej v Podunajskej nížine podporujú predpoklad historického rozšírenia druhu na celom území Slovenska vrátane nížin. Informácie o výskyte druhu s obdobia stredoveku absentujú, avšak dostupné sú údaje o jeho prezencii počas 18. až 19. storočia v rámci dvoch menších populácií na strednom a čiastočne severo-západnom Slovensku a severozápadnom okraji východných Karpát. Stav rysov bol obmedzený najmä v dôsledku rozsiahleho odlesňovania, straty, alebo fragmentácie vhodných biotopov, minimálnych stavov koristi, ako aj priameho prenasledovania druhu. V polovici 19. storočia bola na území celého Uhorska zrealizovaná masívna kampaň trávenia šeliem strychnínom, ktorá spôsobila výrazné zníženie početnosti veľkých šeliem vrátane rysa. Druh sa v tomto období s najväčšou pravdepodobnosťou zachoval len v minimálnom počte v centrálnej časti severného Slovenska a východných Karpatoch. Napriek tomu bolo legislatívne možné rysa loviť akýmkoľvek spôsobom s výnimkou poľovných psov alebo honcov aj osobám ktoré neboli poľovníkmi. V období medzi rokmi 1892 – 1909 bolo priemerne ročne ulovených 15 až 32 jedincov. Po prvej svetovej vojne sa tento počet ešte výrazne nezmenil a medzi rokmi 1924 až 1929 dosahoval len 18 jedincov s klesajúcim trendom. Minimum početnosti populácie nastalo počas 30. rokov 20. storočia s odhadovaným počtom len 50 rysov avšak už v 40. rokoch sa populácia začala postupne regenerovať vďaka čiastočnej ochrane druhu z rokov 1936 a 1947, ako aj zvýšeniu stavu koristi.

Koncom 40. rokov migrovali prvé rysy zo Slovenska opätovne na územie Čiech do Moravsko – Sleszských Beskýd, kde založili lokálnu populácie. Počas 50. a 60. rokoch sa populácia rozšírila aj smerom na západ a juh Slovenska a vzhľadom na nárast jej početnosti bola v roku 1955 zrušená čiastočná ochrana druhu. V kontexte distribúcie ulovených rysov je možné predpokladať, že šírenie populácie prebiehalo najmä z územia východného Slovenska, resp. východných Karpát. Početnosť populácie v roku 1964 bola odhadovaná na 500 až 600 rysov s mierne klesajúcim trendom, zatiaľ čo v roku 1972 bol odhad 482 jedincov. V období rokov 1955 až 1971 bolo priemerne ročne ulovených 72 rysov. Rozšírenie populácie sa v prvej polovici 70. rokov začalo opäť zmenšovať zo západu smerom na sever stredného Slovenska a z tohto dôvodu bola druhu v roku 1976 pridelená opätovná čiastočná ochrana. Až v druhej polovici 70. rokov sa začala početnosť rysov znovu zvyšovať a jej odhad v roku 1989 bol 500 jedincov. Priemerný ročný úlovok rysov v priebehu rokov 1988 až 1992 bol 112 zvierat. Legislatívna nezhoda v rámci otázky o ďalšom love, resp. ochrane druhu z konca 90. rokov spôsobila nepriehľadnú situáciu v ktorej bol síce rys lovený, avšak počet ulovených jedincov nebol relevantne zaznamenávaný. Z tohto dôvodu boli oficiálne štatistiky o love rysa od roku 1994 nižšie ako reálny počet ulovených zvierat. V roku 1999 bol rys vyhlásený za celoročne chránený druh. Počas obdobia rokov 1892, 1894 – 1905 a 1909 bolo ulovených 320 jedincov, zatiaľ čo medzi rokmi 1955 až 2001 celkovo 3 184 rysov. Oficiálny odhad populácie od roku 2000 dosiahol viac ako 1 000 jedincov, avšak uvedené odhady je možné považovať, za výrazne nadhodnotené. Celková veľkosť populácie bola odhadnutá na 400 rysov s výskytom na 14 500 km2 a denzitou 2.8 rysa/100 km2. Na základe súčasných odhadov denzity rysov s pomocou monitoringu s fotopascami (0.57 ± 0.13 to 1.47 ± 0.37 samostatných rysov/100 km2 vhodného biotopu), by mala byť súčasná veľkosť populácie na Slovensku 200 - 400 zvierat rozšírených na území 28 090 km2. Fluktuácia početnosti rysa v priebehu posledných dekád bola zaznamenaná počas približne každých dvoch decénií a s najväčšou pravdepodobnosťou bola dôsledkom kombinácie legálneho a ilegálneho lovu rysa.