© Barnislav Tam

© Barnislav Tam

© Barnislav Tam

Populácie rysa v Slovenských Karpatoch

Populácia rysa ostrovida je na území slovenských Karpát autochtónnou pravdepodobne od pleistocénu (Ďurišová 2005, Horáček 1993). Ekológia súčasných rysov sa s najväčšou pravdepodobnosťou od prehistorický dôb výrazne nezmenila a z tohto dôvodu je možné predpokladať, že rozšírenie populácie na Slovensku bolo podmienené najmä distribúciou lesných biotopov a koristi (von Arx et al. 2004, Breitenmoser & Breitenmoser Würsten 2008). Osteologické nálezy z odpadkových jám ľudského sídliska z doby bronzovej v Podunajskej nížine podporujú predpoklad historického rozšírenia druhu na celom území Slovenska vrátane nížin (Hell & Sládek 1974, Hell et al. 2004). Informácie o výskyte druhu s obdobia stredoveku absentujú, avšak dostupné sú údaje o jeho prezencii počas 18. až 19. storočia v rámci dvoch menších populácií na strednom a čiastočne severo-západnom Slovensku a severozápadnom okraji východných Karpát (Windisch 1780, Rochel 1821, Kornhuber 1857, Paszlavsky 1918). Stav rysov bol obmedzený najmä v dôsledku rozsiahleho odlesňovania, straty, alebo fragmentácie vhodných biotopov, minimálnych stavov koristi, ako aj priameho prenasledovania druhu. V polovici 19. storočia bola na území celého Uhorska zrealizovaná masívna kampaň trávenia šeliem strychnínom, ktorá spôsobila výrazné zníženie početnosti veľkých šeliem vrátane rysa (Jamnický 1997). Druh sa v tomto období s najväčšou pravdepodobnosťou zachoval len v minimálnom počte v centrálnej časti severného Slovenska a východných Karpatoch. Napriek tomu bolo legislatívne možné rysa loviť akýmkoľvek spôsobom s výnimkou poľovných psov alebo honcov aj osobám ktoré neboli poľovníkmi (Hell et al. 2004). V období medzi rokmi 1892 – 1909 bolo priemerne ročne ulovených 15 až 32 jedincov (Jamnický 1997, Hell et al. 2004). Po prvej svetovej vojne sa tento počet ešte výrazne nezmenil a medzi rokmi 1924 až 1929 dosahoval len 18 jedincov s klesajúcim trendom (Hell et al. 2004). Minimum početnosti populácie nastalo počas 30. rokov 20. storočia s odhadovaným počtom len 50 rysov (Hell 1968) avšak už v 40. rokoch sa populácia začala postupne regenerovať vďaka čiastočnej ochrane druhu z rokov 1936 a 1947, ako aj zvýšeniu stavu koristi (Hell & Slamečka 1996). Koncom 40. rokov migrovali prvé jedince na územie Čiech do Moravsko – Sleszských Beskýd, kde založili lokálnu populácie (Červený et al. 1996, 1999, 2001, 2002). Počas 50. a 60. rokoch sa populácia rozšírila aj smerom na západ a juh Slovenska (Hell & Slamečka 1996) a vzhľadom na nárast jej početnosti bola v roku 1955 zrušená čiastočná ochrana druhu. V kontexte distribúcie ulovených rysov je možné predpokladať, že šírenie populácie prebiehalo najmä z územia východného Slovenska, resp. východných Karpát (Hell et al. 2004). Početnosť populácie v roku 1964 bola odhadovaná na 500 až 600 rysov (Šprocha 1964, Hell & Slamečka 1996) s mierne klesajúcim trendom, zatiaľ čo v roku 1972 bol odhad 482 jedincov (Hell & Slamečka 1996). V období rokov 1955 až 1971 bolo priemerne ročne ulovených 72 rysov (Jamnický 1997). Rozšírenie populácie sa v prvej polovici 70. rokov začalo opäť zmenšovať zo západu smerom na sever stredného Slovenska a z tohto dôvodu bola druhu v roku 1976 pridelená opätovná čiastočná ochrana (Hell et al. 2004). Až v druhej polovici 70. rokov sa začala početnosť rysov znovu zvyšovať a jej odhad v roku 1989 bol 500 jedincov (Breitenmoser & Breitenmoser Würsten 1990, Hell 1992). Priemerný ročný úlovok rysov v priebehu rokov 1988 až 1992 bol 112 zvierat (Jamnický 1997). Legislatívna nezhoda v rámci otázky o ďalšom love, resp. ochrane druhu z konca 90. rokov spôsobila nepriehľadnú situáciu v ktorej bol síce rys lovený, avšak počet ulovených jedincov nebol relevantne zaznamenávaný (Okarma et al. 2000). Z tohto dôvodu boli oficiálne štatistiky o love rysa od roku 1994 nižšie ako reálny počet ulovených zvierat (Okarma et al. 2000, Breitenmoser & Breitenmoser Würsten 2008). V roku 1999 bol rys vyhlásený za celoročne chránený druh (Hell et al. 2004). Počas obdobia rokov 1892, 1894 – 1905 a 1909 bolo ulovených 320 jedincov (Jamnický 1997), zatiaľ čo medzi rokmi 1955 až 2001 celkovo 3184 rysov (Hell & Slamečka 1996, Kubala et al. 2017).

Oficiálny odhad populácie od roku 2000 dosiahol viac ako 1 000 jedincov, avšak uvedené odhady je možné považovať, za výrazne nadhodnotené (Okarma et al. 2000, Salvatori et al. 2002, Breitenmoser & Breitenmoser Würsten 2008). Celková veľkosť populácie bola odhadnutá na 400 rysov s výskytom na 14 500 km2 a denzitou 2.8 rysa/100 km2 (Gregorová 2004, von Arx et al. 2004). Na základe súčasných odhadov denzity rysov s pomocou monitoringu s fotopascami (0.57 ± 0.13 to 1.47 ± 0.37 samostatných rysov/100 km2 vhodného biotopu ; Kubala et al. 2017, Smolko & Kubala 2017, Smolko et al. 2018), by mala byť súčasná veľkosť populácie na Slovensku 200 – 400 zvierat rozšírených na území 28 090 km2 (Obr 1.; von Arx et al. 2004, Kaczensky et al. 2013, Chapron et al. 2014, Boitani et al. 2015, Kubala et al. 2017, Smolko & Kubala 2017, Smolko et al. 2018). Fluktuácia početnosti rysa v priebehu posledných dekád bola zaznamenaná počas približne každých dvoch decénií a s najväčšou pravdepodobnosťou bola dôsledkom kombinácie legálneho a ilegálneho lovu rysa (Hell & Slamečka 1996, Hell et al. 2004).